ďalšie milénium

Zamýšľal som sa dnes večer nad niektorými Prikázaniami. Špeciálne nad jedým - "Cti otca svojho i svoju matku!" Rozmýšľal som hlavne nad tým, čo môže ponúknuť dnešnému človeku. Asi niekoľko odpovedí. Prirodzene tú najelementárnejšiu - máš svojho otca i svoju matku a Boh ti prikazuje ich chovať v úcte. Ale to je podľa mňa len jeden z významov tohto princípu. Keď sa zamýšľam nad tým čo nám rodičia dávajú (a za čo by sme ich prirodzene mali ctiť), nachádzam nekonečný počet odpovedí. Ani sa nebudem pokúšať ich tu menovať, pravdepodobne by som nad tým strávil niekoľko nocí. Tak ma napadlo, že pôjdem trochu hlbšie, skúsim to tak trochu nadnesene pomenovať že za horizont, alebo skôr k podstate toho čo nám rodičia majú podľa Pána odovzdať. Vopred avizujem, že nemám najmenšiu ambíciu si čo i len pomyslieť na to, že by som mohol interpretovať Pánove zámery. Je to len moja úvaha. Nuž ako by sa dal zovšeobecniť princíp odovzdávania odkazu z generácie na generáciu? Myslím že ako prirodzená potreba uchovávať tradície. Tradícia je niečo, o čom nadobúdam silný dojem že zomiera. Zomiera v zmysle jeho prítomnosti v praktickej stránke nášho života. Aké tradície dnešná spoločnosť uznáva a dodržiava? Samozrejme mám na mysli tradície trochu staršie ako vek našich detí. Tradície padajú pod brutálnou ťarchou liberálneho pohľadu na svet. Rodina nieje tradičná, poslanie muža a ženy v spoločnosti niesú tradičné, výchova detí nieje tradičná, vzťah človeka a prírody nieje tradičný, kolobeh sveta, zdá sa mi, nieje tradičný. Pod každým tým "nieje tradičný" mám na mysli fakt, akou rýchlosťou sa menia populárne názory na takmer každý aspekt nášho života. A fakt, že svet je globalizovaný a čim ďalej tým viac digitalizovaný mi vôbec nedáva uspokojivú odpoveď prečo by to tak malo byť. Prečo som za svoj 37 ročný život počul 15 rôznych "právd" ako opoveď na jednu (akúkoľvek) otázku. Prečo ma dnes niekto marketingovo masíruje tvrdeniami že všetko je inak, je dobre že to nieje tak ako predvčerom a podobne...
Myslím že by sme pri mnohých veciach mali viac dbať na tradície. Ostatných 60 rokov, akokoľvek gloalizovaných, by nemalo znamenať že princípy fungovania spoločnosti a civilizácie treba zbúrať a nechať to všetko sa vznášať na akomsi virtuálnom prázdne politickej korektnosti.
Späť k tomu, čím som začal. Rodičia nám dávajú pohľad dozadu. Ako deti si to neuvedomujeme, pochopíme to až omnoho neskor. Ale je dôležité to pochopiť. Ten pohľad sa podľa mňa nesie ako niť celými dejinami. Nie taká niť, ktorá by nás mala nevyhnutne viesť späť. Ale taká, ktorá keby sme ako ľudia, ako spoločnosť, ako civilizácia zablúdili, dá nám tú možnosť. Za toto musíme byť svojim rodičom vďacní priam neskonale. Pán nám hovorí presne toto.